Musíte si vybrať výšku, rozhodnúť sa, čo po bakalárovi, alebo za akou prácou sa rozhliadať? Nuž, mám čosi povedať všetkým tým, ktorí sa cítia na niečo, čo málokto (zo Slovenska) skúsil. O mojej skúsenosti s Erasmus Mundus Master Degree, ako som sa dostala kde som sa dostala, a čo robiť, ak vás toto všetko zaujalo. pokračovanie článku
Našla by sa hodina týždenne pre slovenských žiakov/študentov, na ktorej by sa diskutovala súčasnosť? pokračovanie článku
Mala som osem, možno deväť, keď som jedno popoludnie strávila u mamkinej kolegyne. Ocko prežil o vlások. S dvoma malými bratmi sme sa vtedy prvý krát dotkli strachu zo smrti. pokračovanie článku
Ak Vas prestal bavit zivot, alebo ak sa Vam zda, ze ho mate prilis jednoduchy, poproste sanitkara, nech Vas zavezie do kezmarskej nemocnice. pokračovanie článku
Pretoze Desperovane Manzelky zneju ako chlapi pokračovanie článku
Dva týždne dozadu, poslala som najlepšej kamarátke balíček. Hádanka: a) prišiel b) ešte neprišiel c) iné pokračovanie článku
ženského futbalového mužstva. pokračovanie článku
Na gymnastické zostavy sme sa museli pripraviť. Mesiac sme nacvičovali a večer pred skúšaním sme narýchlo zliepali prvky, aby vošli alebo stačili na dĺžku troch žinienok. Na jednotku nesmelo byť žiadne upravovanie si vlasov, priveľmi vyhrnutých kraťasov alebo trička, plus zahrnúť všetky povinné prvky, za pomoc pri pridržaní stojky sa odrátavalo pol známky. Mohli sme si pustiť hudbu a nakoniec sme si vzájomne zatlieskali. A ešte sme si poctivo naplánovali, kedy by sme chceli zostavu chceli stihnúť, aby nás vo veľkej telocvični nevideli chalani:-)) A tak som si včera na našu telesnú zaspomínala a posielam našim dievčatám, že si určite skoro niečo také zopakujeme. pokračovanie článku
Aj po slovensky by mi bolo ťažko vysvetliť, čo sa stalo. Ale na štvrtý krát pánovi doktorovi mi to šlo celkom hladko. pokračovanie článku
Záleží na vás koľko zo seba dáte. Priateľom, škole... práci. Keď večer odchádzam z tej mojej, energie mi veľa nezostáva. Viesť ľudí je tá najvyčerpávajúca činnosť akú som doteraz skúsila. Musíte byť prísny, spravodlivý a dobre by bolo aj obľúbený. Snažíte sa dať zamestnancom kúsok zo svojho odduševnenia a optimizmu. Vaše problémy prestávajú existovať (jednak aj musia), ponárate sa do cudzích a niekedy vám to dá tak veľa, že viete, že sa oplatilo. Včera som spoznala dve ženy. pokračovanie článku
Pevne verím, že som nepodpisovala žiadne prísľuby mlčanlivosti, keď som nastupovala. A ak, tak ma, prosím, nebonznite;-). pokračovanie článku
Ak by som bola teraz doma, tak by som do úst pchala neumyté jahody. Čoby, zajedala by som ich ešte hráškom. Takým ledva zrelým, lebo tie najtučnejšie už pozbierali bratia. Pažravci! pokračovanie článku
Niekoľko slovanských žienok s výhliadkami na multikultúrne deti. pokračovanie článku
Vcera sa na mna jedno dievca usmialo a nadhodilo ramenami presne ako nas sused Erik. Erik je polodievca. Niezeby letel na chlapcov alebo sa obliekal do sukien, ale miluje upratovanie, na svojich bratov jaci tak ako jeho mama a vobec, polodievca. pokračovanie článku
Mám jednu kamošku. Volá sa Jane, je milá, ochotná, má pekné bloňďavé kučierky. Šoféruje autobusovú linku 379 v pracovné dni doobeda a je tak štyridsaťpäť ročná. pokračovanie článku
Mozno ste sa uz aj vy stretli s niekym, kto bol v zahranici a rozpraval vam, ze ked povedal domacemu, ze je zo Slovenska, tak ten nemal potuchy, kde to je. Mozno sa mu zatmelo, ze "Cechoslovakia?" a turista, ktory vam referoval o pomeroch v krajine, sa rozculoval, ze "Aki dementi! Po trinastich rokoch netusia, ze uz ziadne Ceskoslovenko nie je!?"Ja sa tesim, ked niecia stastna odozva, ze dotycny vie, o com hovorim, znie "Cechoslovakia!" Potom vysvetlujem, ze nieee... to uz davno nie je Cechoslovakia, ale si dobry, nezabudnem samozrejme pripomenut. pokračovanie článku
V obchode ku mne pristupi jedna baculata pani: "Nestratili ste dieta?" "Dieta?" neda mi neopytat sa este predtym nez odpoviem, lebo v lepsich pripadoch mi hadaju vek mierne pokrocilej puberty nieto aby som vyzerala na maminu majucu dieta, ktore ked sa uz stratilo, tak vie asi aj chodit. "Ano, dieta. Chlapca. Stoji pri pokladni." odpovedala pani uz ani necakajuca na odpoved a pristupila k babicke pri kabinkach. "No nie, nestratila..." Pri pokladni mi to doslo, preco sa ta pani pytala. Ten maly cernosko sa na mna napadne podobal ;-)
Dnes rano som stretla drozda. Tak si tam lezal mrtvy akokeby sa nic nestalo. Akokeby listky magnolii nelezali na chodniku davno nie biele. Akokeby vzduch nebol vlhky a slnko sa nepredieralo cez tmavomodre oblaky. Len tak, akokeby som dnes neostavala sama. pokračovanie článku
Ak by som mala raz dieťa, chcela by som, aby vyrastalo na Slovensku. pokračovanie článku
Dnes cestujem autobusom. Taký je krásny deň... len tá šoférka na mňa ani nepozrela. Divné, väčšinou sa šofér aj opýta, ako sa máš. V polovici cesty zastaví na zastávke. Ľudia vystúpia, nasúpia, dvere sa zavrú a autobus sa posunie o pár metrov ďalej na križovatku. Červená. Dobehne jeden pánko, zaklope na dvere a vyčaruje úsmev. Autobusárka na neho arogantne otočí hlavu, skloní ju, aby videla ponad veľké okuliare so zlatým rámom a s výrazom "Toto si teda prehnal" mu ukáže na ďalšiu zastávku. Pánko beží čo mu sily stačia, prebehol cez šesť cestných pruhov, okolo banky a jednej reštaurácie, ale zastávka je stále ďaleko. My zatiaľ dostávame zelenú, pánka predbiehame, on ešte stále beží a máva, že sme na neho zabudli. Nezabudli, len tá tučná ropucha si "veselo" šoféruje ďalej. Asi chudne, pomyslím si, nemala na raňajky dva kilá šunky, tak sa musí rozveseliť takto. Lebo ja som počula, že tuční ľudia sú milí a ústretoví.
Utorok. Desať večer, po práci, unavená. HLADNÁ a tešiaca sa do postele. (=ja) Kolegyňa odvážajúca ma domov to berie inak. Je presvedčená, že musím ochutnať, čo varila jej mama. Opäť som si overila, ako skvelo viem (neviem) povedať nie. pokračovanie článku
Piatkové vydanie novín The Wall Street Journal z desiateho februára. Listovala som v ňom v snahe nájsť vyhovujúci článok na úlohu z ekonomiky. Ten som síce nenašla, ale bolo tam niečo lepšie. pokračovanie článku
Dostala som kolík blogerskej štafety (dosť dávno). Odosielateľovi, Matúšovi Maciakovi, som sa už dlhšie neozvala (keď sľúbim, že sa ozvem, neverte mi)... no, k veci, som chcela povedať, že mi jeho nádpis "Moje štvorky" vyasocioval veľkosť podprseniek. No naozaj neviem prečo... Tak ešte so slovom štyri mi príde že po štyroch (došiel domov), štyri oči má... a také bláznoviny. pokračovanie článku
Minulý mesiac spoločnosť GfK Slovakia uverejnila výsledky výskumu. (clanok tu mam asi tri ci styri tyzdne, takze som ho uz dnes musela uverejnit, aby to bol stale minuly mesiac:-)) Vraj dve tretiny Slovákov vie dať prvú pomoc. Pekné číslo... pokračovanie článku
Nuž... minulý týždeň som strávila hodinku v katolíckom kostole v Chicagu na slovenskej omši. Všetko bolo vporiadku, cítila som sa ako... v kostole, len to teplo mi bolo trošičku nezvyčajné, zvyk z kežmarských bohoslužieb. Občas som sa prichytila, že rozmýšľam o veľmi kresťanských veciach a trochu som sa za to aj hrešila, ale len dovtedy, kým do uličiek nevošli dvaja ujovia vo fialových sakách a medzi ľudí začali strkať košíky (dostatočne hlboké) s rúčkou (dostatočne dlhou). Poviem vám, kým došiel k nám, do poslednej lavice (sadli sme si ako záškoláci) a ja som mu tam ten dolár hodila, tak som bola vystresovaná prinajmenšom ako pred polročným testom. Chvíľu ma to ešte trápilo, či je to správne, takto tlačiť na ľudí, aby niečo do toho košíka vhodili... lebo ak do toho košíčka nič nehodíte a spolusediaci áno, cítiť sa trápne je asi prirodzené...Ale no okeeej, lenže... po asi desiatich minútach fialoví páni začali poslanie plniť opäť. Vraj je to normálne... V poľských kostoloch chodia aj tri razy a napríklad aj počas sobáša.Nejde o to, že som to nikdy predtým nezažila, som evanjelička a košíčky máme na konci kostola tiež, niekoľko korún do nich hádže za nás všetkých ocko... Nechýbajú mi ani tie dva doláre... občas míňam na somariny... ale ten spôsob ma zarazil. Nuž... minulý týždeň som mala pocit, že aspoň do niečoho by sa tie peniaze nemali tlačiť.
Vychádzam z auta. Hodiny pred obchodom ukazujú presne dvanásť. Nezvyčajne iniciatívne beriem košík, rozbehnem sa a zavesím sa o rebrá na rúčku. Také decko, joooj... pokračovanie článku
Aj ja mám pre vás jeden. Môj vianočný. Nebude o tom, načo sú Vianoce dobré a z čoho by ste sa mali tešiť. To nechám na vás... pokračovanie článku
Včera mi povedala Cheri, moja supervisorka, že odchádza. Toto bol jej posledný deň. Pracovala som pre ňu len nejaký mesiac a pol, ale taaaak veľmi som si ju obľúbila, zlatá baba. Vraj ju videli s priateľom, ktorý pracuje v rovnakej firme a supervisor nemôže mať vzťah s nikým tam zamestnaným. O tom som vedela už predtým, pretože Cheri mi poctivo prezrádzala asi všetko, čo sa týkalo jej osobného života... pokračovanie článku
Mám známeho. Peter. Má dvadsať. A dcérku. Požiadal o rozvod. pokračovanie článku
Ták… presťahovali sme sa. Zatáčam si na kovový krúžok kľúčik. Taký je kratší ako máme doma. A “telo” nemá okrúhle ako “slovenské” kľúčiky…
pokračovanie článku
o mne viem vsetko. priebezne sa o tom ubezpecujem na google.com.
Lenka Wildnerova
Create Your Badge
