A keby som bola doma, tak by som sa šla opaľovať za môj les. Na záhrade sa nedá, sused by mi potom referoval, že som si nemusela dávať plavky. A cestou k lesu by mi mladá pšenica doškriabala nohy. Hojili by sa dobrý týždeň, potom by som si šla zabehať a doškriabané by boli opäť. Keby som bola doma, tak si tajne odtrhnem to zelené jabĺčko s červenými škvrnkami. Len tak, vyskúšať, či už náhodou nie sú zrelé. A škriabala by som sa s trasúcimi kolenami na čerešňu u babky, lebo tam na horných konárikoch sú najsladšie. Možno sa narodili také sladké, lebo sú nedočiahnutelné. Možno tie nedočiahnuteľné ciele sú úplne najsamlepšie.
Keby som bola doma, tak by po mňa prišli chalani, či nejdem zakopať na to krivé ihrisko nad Makovskými. Šla by som. No najprv by sme poklebetili na vyhriatych betónových schodoch. Len tak - naboso. Príjemne to hreje. A skočili by sme ešte na večerné kupko. Preliezli by sme plot s ostnatým drôtom a Jano by si zasa roztrhal kraťasy. Učili by ma skákať rybičky, súťažili kto dopláve najďalej bez vynorenia sa a babky by v tom horúcom bazéne od osemnástich krútili hlavami: Tá dnešná mládež, kde len ten svet smeruje!? No a my by sme sa šli počúrať na príbehoch ako sa Martin na Jánskych ohňoch opil a aký bol preto guláš štipľavý. Zasa by som si niekde odrela kolená a bolo by mi to vidno aspoň do budúceho leta. V sobotu, keď by sa už minuli zásoby sladkostí, by som sa pohádala s Lukášom, že nenapísal na nákupný zoznam, že chybol kypriaci prášok a čo ja teraz urobím s nabitými vajíčkami?! Naši by nás potom donútili povedať si prepáč a dať si pusy a pri objatí by sme do seba kamarátsky šťuchli. Hej, a cez týždeň by som urobila horu palaciniek a mal by ju kto zjesť. Alebo tvarohové guľky by som urobila. A riad by som umývala až tesne pred tým, čo by mamka prišla z roboty.
A k babke do susednej dediny by som šla na bycikli. U deda by sme žuli vytlačený vosk, lebo ešte v ňom ostalo čo-to medu. Ráno by som nemusela vstávať skoro, ale vstala by som a urobila rázne čistenie skrine. Juuuj, do kalendára by som skormútene hľadela, že už dva týždne prešli a posledných šesť ostáva a zasa škola. Zbežne by som vedela, aká Manuela, Rosalinda alebo Pastier dobytka idú v telke o pol deviatej. Keby sme sa pozbierali partia, tak by sme šli niektorý večer na kofolu do bistra v Mlynčekoch. A dali by mi odpiť z piva. Táááákto by som krivila ústa, že mi nechutí. Z podtatranských studenších nocí by som v kraťasoch mala zimomriavky, tak by mi niekto požičial vetrovku. A nejaký neznámy chalančisko by na mňa žmurkol. Nie, nie som malá, žmurkla by som späť. Ale domov by som sa ponáhľala, aby sa naši nebáli. A v auguste by som sa nevedela dočkať, kedy začnú nejaké tie brigády. Fúúúha, stoštyridsať na deň! To by bolo. Našetrila by som aspoň na polovicu nových tenisiek. Keby som bola doma, tak...
Keby... A tak vstávam do školy, nechcem predsa študovať večne. Dnes varím karfiolovú s haluškami, možno ešte stihne trochu ochladnúť, kým pôjdem do práce. A každý piatok mi chodí na účet výplata, o týždeň ma povýšia, takže sa teším, že sa už predsalen niekde dostávam. Prikyvujem na konverzácie o počasí, že dnes je ale teda dusno. Kýcham z tej klimatizácie v škole, ktorá ma prinútila chodiť do tried aspoň v trištvrťákoch a mikine. Plánujem si, že v nedeľu poobede, ak nebude nijaká neočakávaná úloha, skočím na kupko.
Zaujímalo by ma, či to vždy u vás dospelých takto vyzerá. Či som už aj ja k vám prikvitla. Keby tak aspoň na dva týždne... mohli byť moje štrnáste prázdniny.
lenka
