Pracujem vo firme, ktorá patrí medzi päť svetových najväčších v počte zamestnancov. Po celom svete pracuje 407 tisícok UPSákov spracuvávajúcich denne 14.8 milioooonov balíčkov. Za to všetko vďačíme pánkovi Jimovi Casey, ktorý v 1907 v Seattli založil American Messenger Co. Názov UPS, teda United Parcel Service, sa používa od 1919 a od vtedy sa doručovanie balíčkov nestalo len medzimestkou záležitosťou, od 1922 sa balíčky doručovali aj do Los Angeles, v 1934 bola posilnená doručovateľská služba medzi západným a východným pobrežím, od ´53 existoval dvojdňový servis medzi hlavnými, teda tými väčšími mestami a od polovice sedemdesiatych rokov funguje UPS ako medzinárodná firma.
Míľnikov by bolo viacero, aj čísel ako 7,9 milióna zákazníkov, 9,65 dolára priemerný zárobok z balíčka, cena na burze... ale pokúsim sa hovoriť o niečom konkrétnejšom (a prípadným záujemcom o cifry odpoviem rada e-mailom).
V Chicago oblasti bola v roku 1995 vybudovaná unikátna budova - CACH ( aj vo wikipedii sa da nájsť), ktorá dnes spracuváva 10% z celkového množstva balíkov, teda denne okolo 1,5 milióna. Jej lokalita bola zvolená ani nie tak kvoli centrálnej polohe Chicaga v USA (lebo to nie je pravda;-)), viac je to vďaka dostupnosti železničných a cestných tratí.
Budova je taká veľká (zahŕňa 80 akrov vybetonóvanej plochy, napríklad), že sa mi normálne nezmestila do foťáka ;-), tak pre zaujímavosť ešte pohľad zhora. V pozadí, ak sa zapozeráte, možno zazriete aj downtown.
Budova pracuje vpostate nepretržite v štyroch smenách - dennej, večernej, nočnej a rannej. Každá trvá okolo štyroch hodín, pracovníci musia mať podľa zmluvy zabezpečených tri a pol hodiny práce denne, ak je nízka volume, teda množstvo balíkov na smenu, tak je ponúkaná možnosť ísť domov a naopak, hlavne v období Vianoc, keď je volume vyrastie na neuveriteľné hodnoty, je prijímaných veľa sezónnych pracovníkov, robí sa aj vyše päť hodín (za čo sú už jedenapol násobne platené nadčasy) a prevádzka beží aj počas sobôt.
Noví pracovníci sú na začiatku rozdelení do troch častí - unloads, loads a small sort. Stred budovy, tam kde je na fotke najviac kamiónových prívesov, to je časť, kde sa balíky vykladajú, teda unload. Samozrejme, že to nie je všetko, druhá , rovnako veľká vykladacia časť je na opačnej strane budovy, dokopy 126 vykladacích dvier. Jeden pracovník vyloží kamión za trištvrte hodiny, ale všetko závisí na tom, aký je kamiónový príves veľký, aké ťažké sú balíky, alebo aké veľké sú. Ak sú veľké dostatočne, putujú systémom pásov a kódy sú zachytávané systémom kamier. Taký klasický kód, alebo teda nálepka s informáciami, ktorá nám zabezpečuje rýchle a viac než 99,6% spoľahlivé doručenie (čo poviete, bola by zo mňa dobrá podomová predavačka?;-)), tak teda ten klasický kód vyzerá takto:
Vľavo hore je Maxicode, hneď pod mojou identifikačnou kartičkou, ktorá zakrýva adresu. Maxicode volajú aj múdry kód, pretože každý balíček má svoje unikátne rozloženie necelých deviatich stovák bodiek (30x30 mínus krúžok, kolegovia sa ma pýtali, či som ich počítala - áno, tých tridsať som počítala;-)), ktorý obsahuje všetky potrebné informácie. Vďaka maxikódom si zákazník môže pozrieť kde presne sa jeho balíček nachádza a UPS garantuje vrátenie peňazí, teda zaslanie zdarma, ak sa balíček nenachádza na naplánovanom mieste. Inými slovami, existujú firmy, ktoré sa zaoberajú sledovaním vášho balíčka a aj keby balíček došiel na čas, ale nešiel by po predurčenej trase, vrátia sa vám peniaze späť. S maxikódom mám príhodu: keď som nastúpila a vysvetľovali nám, ako systém funguje a dostali sme sa k maxikódom, inštruktor vzal do ruky balíček, a vraví, že no tak toto je mexikod. A ja som nadvihla obočie, že no tak teda to je poriadne internacionálna spoločnosť, keď hneď prvý balíček, ktorý chytí do ruky, ide do Mexika:-)). Vpodstate som ja, za ten necelý rok, videla nanajvýš balíčky idúce do Kanady. Z internacionálnych balíčkov a tiež leteckých je najväčší odbyt, a je ich, samozrejme, aj najmenej.
Tak teda späť k systému. Balíček sme teda vyložili, prešiel systémom kamier a (zjednodušene) teraz putuje do outbounds, teda nakladanie do kamiónov. To sa realizuje v desiatich "prstoch" budovy, na prvej fotke sú outbouny jedna až päť, na satelitovom obrázku môžete vidieť všetky. Vraj je táto práca najťažšia, väčšinou tam nepracujú dievčatá a ja teraz zisťujem, že som bola jedna z tých šťastnejších, keď ma zaradili do Small Sort. Triedenie malých balíkov, teda nepresahujúcich dĺžku od prstov k lakti (nie mojich laktí, to by veľa balíkov neprešlo) a váhu desiatich funtov, je v strednej časti budovy na poschodí. Asi 35 % zo všetkých balíkov prichádza vo vreciach alebo špeciálnych krabiciach z vykladacej časti, sú vysypované a posúvané na vyklápacie platničky fungujúce na princípe vytláčania vzduchom. Balíčky putujú pásom a pri správnom koši sa platnička vyklopí a balíček sa skĺzne do vreca. Na jednom páse, krorý voláme bullfrog, je tristo košov a v Small Sort máme takýchto pásov zatiaľ trinásť. Ak je vreco plné, pracovník ho zapne a položí na zberný pás. Potom sa vreco stáva klasicky veľkým balíkom a je naložené do prívesu kamióna. O tomto by som mohla rozprávať hodiny, náruživo by som rozhadzovala rukami a kreslila vám obrázky... možno by ste mi dali prestávku na glg vody... rozprávať by sa dalo veľmi veľa, nielen o systéme, o bezpečnostných pravidlách, ktoré sa musia striktne dodržiavať... Dalo by sa hovoriť o všetkých metódach, o tom, že sa niekedy balíček otvorí (žúžo pre zvedavcov ako ja, keď môžem trošičku nazrieť), o vôňach (od balíčkov, o ktorých naisto viete, že je tam káva až po také nezvyčajné vo mne vyvolávajúce spomienky na cumlík zo starých detských fľašiek na mlieko), od zdravotných poistení až po programy, ktoré pomáhajú platiť školu, o tom, čo musíme mať oblečené... aj o hluku pásov by sa dalo hovoriť... o hocičom, ale možno na to bude ešte príležitosť.
A možnosti postupu? Práve trávim večeri v klimatizovanej miestnosti počúvajúc zamestnancov vo vysokých pozíciach hovoriacich o rovnakých začiatkoch ako sme mali všetci trinásti čerství supervisori. V budove, kde pracuje osem tisícok ľudí, sme sa sériou testov zaradili k deviatim stovkám manažmentu a tak nám hustia, že naša práca už nie je viac práca s balíkmi, ale ľuďmi. Hneď na začiatku mesiaca výcviku sme dostlali takéto hrubizné knihy a posledný týždeň pribudla ešte jedna, tenšia.
A tak len dúfam, že sa mi podarí dostať zo seba to naj.
Ja vieeem, vieeem, bola som dlhá, ale možno to bolo aspoň pre niekoho zaujímavé - nazrieť do systému. Tak ešte jedna fotka so mnou,nech sa na vás usmejem;-))
lenka
